Blondýna v Bogote

V Bogote, keď idem kúpiť jablká, ma zelovocár oslovuje mi reina a preciosa. (= “moja kráľovná” a “drahá”) Obslúži ma skôr než tetušku predo mnou v rade a prihodí komplimet na margo mojich modrých očí. Ale to nie je až tak neobvyklé, pretože keď F. kupuje na ulici arepy, predavačka ho volá mi amor. Niet divu, že si po meste vykračujem sebavedomo ako taká pani, aj keď nemám na ksichte ani len korektor a nieto ešte maskaru (momentálne som na umelé skrášľovanie rezignovala; v centre je smog a ja mám z toho alergiu a ani ma nehne ešte si pchať do tých jačavých slizníc nejaké linky).

V Bogote sa ma ľudia pýtajú odkiaľ som a o Slovensku si myslia, že je to ťažká exotika:

– Y tú, de donde eres?

– Yo soy de Eslovaquia.

– EsloVAquia! Wow, que exotico!

V Bogote je ulica, ktorá sa volá Caracas; zóna nad Caracasom je bezpečná, do zóny pod Caracasom neradno loziť. Je to územie upírov a zombies, ktorí sa v noci pomaly sunú ulicami, zakladajú ohne medzi horami odpadkov, aby sa zahriali, a pravdepodobne by vás pokojne podrezali aj kvôli niečomu ako sú topánky. Nevymýšľam si – minule sme tadiaľ prechádzali taxíkom. Nechcela by som, aby nám tam došiel benzín. (A áno, ak vás prepadnú a nič poriadne pri sebe nemáte, z núdze vám niekedy aj topánky udrbú. Preto je lepšie mať so sebou pár tisíc pesos a nejaký obstarožný telefón – hovorí sa im tu flecho – ktorý uspokojí chute väčšiny zlodejov. Ja len tak, aby ste nešli domov naboso. Teda, čo to trepem, JA aby som nešla domov naboso…)

Centrum Bogoty je peknučké a čistučké. Môžete si ísť zadarmiko pozrieť Boterove obrazy do Casa de Moneda (keby ste mali náladu vidieť, ako vyzerajú tuční ľudia, psy, ovocie, vidličky…), alebo si kúpiť korálkový náramok a náhrdelník od Indiána s tovarom rozloženým na plachte. (Nosia ich všetci miestni.) Okrem toho tu môžete nakúpiť potreby pre domácnosť oveľa lacnejšie než v obchodných domoch (lebo tie sú pre zbohatlíkov a ceny majú ako v Európe.)(!!), no oplatí sa kúpiť len veci malých rozmerov ako žiarovky (majú tu tie trvanlivé, ale s teplým spektrom farieb! que chimba!) a kovovú sieťku do odtoku v kuchyni, lebo trepať napríklad taký smetiak v Transmileniu v poobedňajšej doprave…leda že by ste ho balansovali na malíčku nad hlavou.

Bogotá mala kedysi električky, lenže električkové trate boli zničené v 40-tych rokoch pri občianskej vojne (volá sa to Bogotazo) či čo to bolo; vlastne bola vtedy Bogotá značne poškodená. Takisto vlaková doprava skončila na tom, že investor chcel stavať veľa diaľníc a napakovať sa na štátnej zákazke. (Nepripomína vám to niečo…?) V meste podchvíľou vidno staré električkové koľaje.

Keď sme boli prvý krát (boha jeho, píše sa to spolu, či oddelene? neviem si včul spomenúť…) v centre, námestie na okraji tej bezpečnejšej časti bolo plné policajtov; v ten deň tam rozštvrtili nejakých dvoch ľudí pri miestnej potýčke. V týchto uliciach sa motkajú chirriovia – tuláci, bezdomovci, feťáci, ktorí sa vám prihovárajú a pýtajú peniaze, chlast, alebo ponúkajú drogy na predaj – alebo si chcú len tak pokecať. Obvykle nie sú nebezpeční (teda, nie za svetla, keď je okolo veľa ľudí), ale ja na to nie som zvyknutá a znervózňujú ma. Pleštím obdivne oči, keď sa s nimi F. pokojným konverzačným tónom porozpráva a zaželá im pekný deň – to je komunikačný skill, ktorý sa mi treba naučiť.

Niektorí chirris sú takpovediac diví; žijú v jednom z väčších parkov viac menej divoko – do Parque Nacional v noci neradno, lebo okrem toho, že vás zrejme okradnú, znásilnia a podrežú, niektorí z nich sú kanibali, takže vás aj zjedia. Bez srandy. Inak je to (cez deň) veľmi pekný park a aj to tanečné vystúpenie, čo sme videli v rámci divadelného festivalu, sa konalo práve tam.

Najlepší dopravný prostriedok v Bogote je bicykel, pretože mesto je viac menej na rovine a cyklocesty sú všade; vedú stredom cesty a je na nich dosť miesta, nie ako v Bratislave, kde sa človek prepletá pomedzi autá, výmoly, kanále a črepiny. Okrem toho je tu systém autobusovej dopravy TransMilenio, ktorý je podobný metru v iných veľkomestách, akurát nejde o podzemné vlaky, ale o autobusy. Ale aj tu sa vchádza cez turnikety, zastávky sú uzavreté a presklené (takže na vás nefúka a neprší, úúú, milujem kryté zastávky) a fláka sa tu stráž, ktorá vám ochotne poradí, kde ktoré číslo stojí. Autobusy sú vysoké, ale zo zastávky do nich vchádzate vlastne v jednej rovine, v zásade sú, mám dojem, bezbariérové. Majú vlastné jazdné pruhy oddelené vysokým obruvníkom, takže netrčia v zápchach ako autá. V špičke ich však neradno využívať, lebo na takej jednej zastávke sa vtedy tlačí viac ľudí než ráno v Bratislave cestuje celou MHD do práce. Myslíte si, že ráno pred ôsmou sa v buse tlačíte? Tak to je tu bežná naplnenosť, ktorá sa nepokladá za nijako výnimočnú. Na intímnu zónu zabudnite. A držte si kabelku, zlodeji sú všade. Ale aby ste sa nevydesili, aj tu sú “hluché” časy, kedy si v buse aj sadkáte, aj dýchať máte čo a vystúpite pohodlne bez predierania.

Vtedy v TransMileniu cestujú aj rôzni zabávači – obvykle majú malý tranzistor zavesený cez plece, z ktorého si púšťajú hudbu, a do toho robia cestujúcim predstavenie. Spievajú, rapujú, improvizujú – keď sa na nich usmejete, zložia o vás verš (áno, áno, ja som tá, čo má srdiečkové okuliare), alebo naopak, zložia o vás verš, takže sa prestanete odúvať a tváriť, že sa vás to netýka, ale vylovíte pár stovák pesos a radostne sa načiahnete, aby ste umelcovi dopriali zarobiť. (Pamätáte sa? 2000 pesos = 1 dolár)

Ľudia v Bogote sa vo všeobecnosti veľmi neodúvajú – F. tvrdí, že ľudia sú tu stále nasratí, ale to ešte nebol v Bratislave za sychravého rána, kedy sa trénuje hod nožom očami. Ľudia sa tu netvária šťastne prešťastne, napokon, napriek všeobecnému presvedčeniu tu nie sú všetci na drogách, ale ani zbytočne nezazerajú a v zásade vyzerajú natoľko príjemne, že sa nemusíte báť opýtať sa na cestu alebo na čas. A cudzinov majú radi, navyše ak máte bledú kožku, máte to vyhraté, lebo to pokladajú za pekné. (Aloha, bieliace krémy v každej drogérii.) Myslite na to, keď sa nabudúce budete rozhodovať, koľko sekúnd v solárku si nadávkujete. (Neh, tak si myslím, že moji čitatelia asi do solárka veľmi nechodia. Či?)

Hovoriac o farbe kože, ja som teraz rudokožec. Sme tu v horách, takže slnko vám niekedy môže spôsobiť aj popáleniny druhého stupňa a pľuzgiere. To sa mi našťastie nestalo, ale nabudúce už si ten faktor 100, ktorý mi v jeden z prvých dní strčila do rúk mama F., pekne napatlám a nebudem vymýšľať, že sa chcem rýchlejšie opáliť. (Už sa druhýkrát šúpem, ou jé.)

V Bogote si na každom rohu kúpite ovocný džús (to znamená, odšťavené ovocie, nie džús z krabice) a to za nejakých 25 – 50 centov. Prípadne si môžete kúpiť aj ovocný šalát v šťave, ktorý nanešťastie riedia Frutiňom, miestnou obdobou šumienky, ktorou sme skúšali vyčistiť upchatý odtok (viď predchádzajúci príspevok). Tiež sa tu všade pije agua de panela; to je niečo ako šťava z cukrovej trstiny, ktorú dobre poznáme z Ázie, ale tu je redšia a nedáva sa do nej soľ – to už skôr zázvor (ako tá, čo popíjam teraz) a pije sa studená aj horúca. Panela je tuhá kocka, ktorá sa získa tým, že cukrovú trstinu (To sú také konáre hrubé asi ako taký bambus, ktoré si môžete ošúpať a to “drevo” vnútri žuť – zrejme si porežete papuľku, ale odmenou vám bude osviežujúca čerstvá cukrová voda. Takúto ošúpanú na kocky nakrájanú cukrovú trstinu sme raz dostali v Kambodži ako dezert od istej tety v dedine uprostred ničoho, keď sme stopovali hore národným parkom. Ale to už je iný príbeh.) – nuž teda, vráťme sa naspäť pred zátvorkové kráľovstvo, šťavu z cukrovej trstiny vyvaríte a vzniknutú masu nalejete do foriem, kde ju necháte stuhnúť na kocky a voila, máte panelu. Je to vlastne hnedý cukor z cukrovej trstiny v kockách – prudko indie eko bio. Nechcite vedieť, koľko by ste za to zaplatili v eko obchode v Európe. Tu ju kúpite za bagateľ a vlastne sa poväčšine sladí práve takto a nie bielym cukrom, ktorý mi je tak dobre známy z našej kuchyne, že ma nikdy nenapadlo uvažovať, prečo je biely. Každopádne, agua de panela vznikne tak, že z panely kúsok oddrbete (je tvrdá jak šlak), uvaríte a zmiešate s korením a citrónovou šťavou. Vlastne je to taká limča.

V centre Bogoty je smog jak sviňa; keď som tam bola naposledy, uhnala som si zapálené oči, že som na druhý deň ráno ledva videla. (Ale nezúfajte, niektoré veľkomestá sú na tom aj horšie, napr. Hanoi; a u nás na severe Bogoty je vzdúšik čŕstvy ako krvi žbrod (to je Hviezdoslavova metafora, keby ste nevedeli), lebo pár ulíc za nami už je les. Čo les! Hora! S miradorom. Každopádne. Po tom, čo zlyhali všetky moje kvapky a tabletky na alergiu, som si v tienda naturista kúpila kvapky s extraktom z uchuvy a medom a už som takmer tip-top. Sú prírodné, takže si ich môžem kvapkať stokrát denne, a taktiež uspokojivo štípu, čo ocení každý alergik. Ale hlavne čistia ako ďas! Uchuva je dáke ovocie s antiseptickými účinkami; F. tvrdí, že vyzerá trochu ako mandarinka a že tú šťavu možno vymačknúť a kvapkať do očí aj rovno z ovocia, neriedenú, ako to robí jeho teta. Taká neriedená uchuva ale štípe mnohonásobne viac. Mimochodom, my sme tu dom alergikov, takže si šťastne spolu kvapkáme a posmrkávame a nikto sa preto necíti diskomfortne. Ako u nás doma. Ešte si gratulujem, že nie som alergická na psy, lebo to by bola, ako blahej pamäti hovoril Samko Tále, hotová katastrófa. (Všade sú chlpy. Všade. Túžim po vysavači ako slobodná tridsiatnička po dieťati.)(Ale keďže Veľká noc je časom odriekania, vystačím si zatiaľ s metlou. Asi až do prvej výplaty. Vlastne zatiaľ nemám ani telefón, ale viete čo, nechýba mi. Máme pevnú linku a internet a vlastne, mne aj tak nikto nikdy nevolá, lebo tu zatiaľ žijem len dva týždne.)(Totiž, telefóny mám dva, ale ani jeden nechytá miestny signál, je to volačo s frekvenciami a technickými parametrami a inými desivými infernáliami, o ktorých nič neviem.)

V Kolumbii previtá plastická chirurgia – mnoho žien si tu dáva zväčšiť prsia a zadok (mne stačí, čo mám, ďakujem za opýtanie) a to často vo veľmi skorom veku. Nie je zvláštne, keď dievča dostane plastiku ako darček na 15-te narodeniny od rodičov alebo frajera (obzvlášť keď je to dáky narkotrafikant, tí to obľubujú). Plastiku si sem chodí dať urobiť aj mnoho ľudí zo Štátov, lebo je lacná, ale nedogabú vás tu, lebo majú echt odborníkov. Takže po Thajsku som v ďalšej krajine, kde kvitne mediko-turizmus. A znamená to čo? Že keď ste ozaj v kýbli, súkromná zdravotná starostlivosť je tu na dobrej úrovni. Keď ste iba trochu v kýbli, postačí vám hádam aj miestna poistka, teda EPS, čo je síce podľa všetkého mizerný systém, ale keď nemáte nič akútne, vydržíte všeličo. Vraj. Ja ešte nemám prácu, takže nemám ani EPS. Úprimne dúfam, že nebudem v situácii, kedy by som musela poistku využiť. Doniesla som si zásoby mojich obľúbených slovenských liekov pre každý prípad a dala som sa zaočkovať na žltú zimnicu. (A žltačku a brušný týfus, ale to už dávno.) A statoče sa kŕmim miestnou zeleninkou a ovocím, ktorá je lokálna, čerstvá a dozrieva na slniečku – pri každom jedle sa cítim ako dáky hipster. Už si pre vás chystám aj nejaký ten improvizovaný recept, tešíte sa?

Naopak, čo v Bogote nezoženiete, sú tampóny s probiotikami. U nás sú desne drahé, tu sú nedostupné. (Bola som v tej najdrahšej najnóbl najgomelo lekárni v centre a pozerali na mňa ako na exota.) Ak sa sem budete chystať, tak už viete, čo ma poteší.

Posledná perlička na dnes – v Kolumbii, zdá sa mi, je o dosť menší bordel než v Ázii. Niežeby tu bohvieako recyklovali (to len plastová mafia, teda bezdomovci, čo zbierajú fľaše a spol a za pár pesos ich vymieňajú v zberných surovinách)(patrí k dobrému mravu sklenú fľašu nehodiť do koša, ale spôsobne ju postaviť vedľa, aby ste im uľahčili prácu), ale majú na uliciach smetné koše a tiež som tu nikoho nevidela len tak cikať v strede chodníka, ako bolo zvykom v Hyderabade v Indii. (Tam prekračovanie potôčkov moču miestami pripomínalo tú hru na prechode pre chodcov, čo sme sa hrávali ako deti, pamätáte sa, že môžete stúpiť len na biele pásy.)

Slovníček s výslovnosťou

arepa – kukuričná placka

que chimba! /ke čimba!/ – jaké dobré!

chirri /čirri/ – bezdomovec

mirador – rozhľadňa

tienda naturista – eko obchod

uchuva /učuva/ – druh ovocia

gomelo – luxusný, prachatý, fajnový

Fotodokumentácia

arepa
P1120612

P1120633

P1120642

P1120610

Stray story seeker. Hungry hitchhiker. Wannabe polyglot. Aspiring travel writer. Currently bumming around in Turkey.
Follow me on my wonderful <3 social media – click on the orange icons below!

9 Comments

  1. Ted jsem cetla tvuj slovnicek a automaticky mi nabiha ze rr se vyslovuje h…a to moje portugalska slovni zasoba ma asi tak dve slova a rozsirovat ji nejspis nebudu. je zvlastni jak se to tu cloveku dostane do hlavy a ani to nezpozoruje!

      • no ona totiz spanelstina tady funguje na takovy zakladni veci celkem ok. treba kdyz jsem se vcera potrebovala zeptat v riu na cestu, tak jsem nasla ulici, o ktery jsem si myslela ze uz vede spravnym smerem (aby pripadna rada nebyla moc komplikovana) a pak jsem se v novinovym stanku zeptala estoy buscando… a pak mi zacal v portugalstine rikat pudes tady tou ulici a je to az na konci, plaz musis mit nalevo, je to velka budova 😀 oni tomu rozumeji a kdyz nerikaji neco slozityho a ukazujou ti u toho rukama, tak to taky pochopis.
        na co ale nejsou zvykli jsou cizinci obecne a jejich ‘spatna portugalstina’ – staci kdyz das treba duraz na spatnou slabiku a oni to po tobe opakujou a koukaji na tebe a fakt uprimne nevedeji. to neni jako anglictina, kde je kazdej zvyklej na akcent.

  2. Petra

    Ha. Ze tridsiatnicka tuziaca po dietati. No dovol! 😀 A prvykrat je spolu. prvy raz je oddelene. Aspon ked si dobre pamatam (20 a viac rokov tomu). Inac fajn zazitky. A inac aky druh prace zhanas?

  3. Dee

    fascinuje ma tvoje písanie a nové informácie o (pre mňa) nových kultúrach!
    ani neviem co skor okomentovat! strasne sa mi páči slovník! môžem sa učiť, hehe 🙂
    -to s tou bledou (po)kožkou ma upokojuje, mne sa tu taliani vysmievajú, že som jak mŕtvola, hm -_-
    -a tie drinky, ooooo!!! hneď by som si dala!
    – plasticka chirurgia ma prekvapuje, lebo (prepáč, za moju nevzdelanosť) ja mám takú predstavu, že v Kolumbii sa žije tak na prírodno a takéto “módne výstrelky” tam nik nerieši!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *