Colima

Do mesta Colima v štáte Colima (pre tých čo neštátnicovali z geografie, je to v Mexiku) sme prišli naším prvým mexickým stopom. Odviezol nás expresným spojom z pumpy na výpadovke v Guadalajare šofér Mario na korbe svojho náklaďáku – 200 km za dve hodiny, luxusný výhľad na okolité soľné polia, kopce a slávnu colimskú sopku plus nevšedný hmyz a “ventilátor” zdarma.

Mario nás vysadil na ďalšej pumpe, kde sme sa hneď spriatelili s predavačkou menom Conchita. Tá nám nielen darovala sladké oplátky, ale za nás i ochotne zavolala nášmu couchsurferovi (dvojmesačný trip stopom zo San Francisca do Cancúnu sme zvládli so skóre jedna noc v hoteli a aj to len preto, že F. dostal dengue), ktorý nás nasmeroval na hlavné námestie.

Plaza principal bývalých španielskych kolónií sa obvykle podobajú ako vajce vajcu (ale je to pekné vajce, priam veľkonočné!) – narozdiel od tých slovenských vyprahnutých väčšinou vyzerajú ako parčík pred kostolom. V Mexiku mávajú v strede čosi, čo volajú “kiosko”, kde v nedele býva kultúrny program a medzičasom tam pobehujú deti.

Na námestí sme sa stretli s Tadeom, ktorý nás síce nemohol ubytovať, ale program nám urobil parádny! Do Mexika sa obvykle chodí najmä na Yucatán, ale poviem vám, Colima tiež nie je zlá. Okrem aktívnej sopky (pozri obrázok hore), ktorá vybuchla asi týždeň po našom odchode a zahalila mesto prachom a dymom (lávou nie) sme na túrach videli aj strom Guardian (vlastne je to obrovské sústromie) a ochutnali miestne pivárske špeciality (po šťankovom kolumbijskom pive to bol zážitok!), dokonca Vladimir, u ktorého sme bývali (inak Tadeov sused – svet je malý), nám dal okúsiť svoju vlastnú domácu produkciu. Boli sme v okolitých dedinách – v tejto oblasti majú mnohé z nich očarujúce koloniálne centrum, nielen Comalá, ktorú navštevujú všetci turisti, ale aj Cuauhtemoc a iné. Dokonca by som povedala, že Comalá nie je až taký zázrak, práve kvôli turistom. Na druhej strane, sú tam tzv. botaneros, kde stačí, keď si sadnete popíjať a botanas – jedielka na ochutnávku máte zdarma. (Druhá vec je, že pitie je drahé a jedlo nie až také skvelé. Ale to mám iba z počutia, lebo nás špecialitami vykrmovala Vladimirova mama, doña Rosa. Plnené papriky, kura v čokoládovej omáčke mole, polievka s krevetami, šalát s kyslým kaktusom nopal…sľľľp!)

Jednou z colimských must eat musíš zožrať záležitostí sú sopes:

Sopes sa podobajú kolumbijským arepas (plackám z kukuričnej múky), ale dáva sa na ne zeleninka, mäso a syr a polievajú sa vývarom. Sope na obrázku je z pravej domáckej vývarovne, aké sú v Mexiku najlepším miestom na okúsenie výdatnej stravy. Niet divu, že Mexičania sú takí tuční, lebo s takým dobrým jedlom padne dosť zaťažko postaviť sa od stola. Sledujte túto zelenú klobásku! Zelená je od chili, nie od plesne.

V okolí Colimy je veľa polí s cukrovou trstinou, ktoré nanešťastie pokrývajú rozsiahle archeologické nálezisko. Traktorom je ale jedno, že podchvíľou vyorajú kúsky keramiky, obsidiánu a opracovaných kameňov. Po prašných, rozrytých cestičkách pomedzi lánmi sme hrkotali v Tadeovom Volkswagene chrobáku – volajú ich tu “bocho” a je to najpopulárnejšie auto v Mexiku:

Za návštevu (autom) stojí aj zona magica – nevšedné miesto, kde vozovka vyzerá, že idete do kopca, no keď zastavíte, auto sa rozbehne. Funguje to aj naopak a keď sa túto “vadu” snažili pri opravách a rozšírení cesty eliminovať, hádajte čo – nezmenilo sa vôbec nič. Kúzlo ďalej funguje, tak tam rýchlo bežte, kým si to víly rozmyslia a presťahujú sa inam.

V colimských lesoch sme medzi dažďami (kedy sme utekali hore a dolu kopcom spolu s potokom) pobadali rôzne zvláštne chrobače, huby a rastlinstvo (ten kaktus na obrázku je jedlý nopal) – posúďte sami:

Priesvitný motýľ, to som čumela. Aby ste viac závideli, prihodím aj lúku plnú mušiek svetlušiek – zastali sme uprostred cesty, zhasli svetlá a obdivovali – to by sa asi na nemeckej asfaltke nesmelo, ale hurá, v Mexiku sa fantázii medze nekladú.

Týmto muším fotododatkom sa s vami lúčim a ak sa medzi vami nájde nejaký hmyzológ, pokojne napíšte, čo sme to tam vlastne videli. Adios!

Stray story seeker. Hungry hitchhiker. Wannabe polyglot. Aspiring travel writer. Currently bumming around in Turkey.
Follow me on my wonderful <3 social media – click on the orange icons below!

4 Comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *