Krátko o: Acapulco

P1030360Môj chlap nie je doma a vám sa načim tešiť – mám čas písať. Väčšinu času už som ale bezstarostne prehajdákala, takže sa vám ujde len krátky zvratok zvitok mojich múdrostí.

Update: Klamala som. Vôbec to nie je krátky článok. Radšej si k tomu sadnite.

Začnime po poriadku, od A po Bé, veď som nejaká učka. Pravdepodobne viete, že existuje Acapulco (aj ja som vedela), lebo bol aj film, čo sa tak volal (aj keď som ho nevidela) a vôbec, patrí k miestam ako ostrov Reunion a Galapágy, o ktorých viete, že niekde sú (ste predsa nejaký ten, oný, igelitent)(asi máte aj oné, titul, či to vám lichotím? Rada by som verila, že moje články sú inteleguánske čítanie…), akurát že (ak ste nematurovali z geografie, prípadne ste mali na zemepise iné starosti, ako napríklad ja)(prosím vás, učil ma taký Fekete s fúzikom, ktorý nás najradšej vyvádzal do parku, najmä cez šiestu hodinu, a po roku práce s divými šelmami deťmi už viem prečo a gratulujem mu tuto online k bravúrnemu pedagogickému počinu!) – akurát že nikto vlastne nevie, kde a čo to Acapulco teda je.

Tak ja vám to objasním. Keďže sama od seba nikdy nič negooglim (vždy sa nájde niekto, kto to urobí za mňa má v hlave informáciu, ktorú hľadám), predpokladám, že ste ten istý prípad a premôžem sa. Pozrite sa na mapku:

Acapulco

Tak, to by sme mali. Acapulco teda leží uprostred mexického pobrežia Tichého oceánu, ako taká vyrážka na čele. Toto prirovnanie náhodou nie je náhodné (dve náhodné v jednej vete tiež nie sú náhodné, keby ste sa náhodou čudovali), pretože hoci záliv, ktorý by bol krajší bez neho okupuje, je neuveriteľne modrej farby (ako moje oči ranná obloha v subtropickom pásme), na nejaké kúpanie zabudnite, sem totiž tečú všetky výkaly výlevky mesta. Pekne to vyzerá len na fotkách, naživo visí vo vzduchu smrad. Najmä na poludnie.

Acapulco je známe skalou, ktorá sa volá la Quebrada. Je to miesto kultové najmä pre plavcov a skokanov – odtiaľto sa totiž hádžu rybám len tí najnaslovovzatejší (uf) profesionáli. Inak sa tam dá vidieť aj pekný západ slnka. My sme ale mizerní turisti a aj lakomí a namiesto toho, aby sme zaplatili 40 pesos za pohľad na skáčúcich šialencov, sme si len chvíľu posedeli pod takouto super (typickou) strechou a odpratali sa späť do centra.

Oproti Quebrada sú vybetónované chodníčky, pripravené pre nápor turistov, ktorí ale tento rok išli radšej do Puerto Escondido. Alebo na Srí Lanku, to je teraz cool. (Čo si budeme hovoriť, to je vždy cool.) Za terasou je reštaurácia so sugestívnym názvom “La Perla” a hotel Mirador. (Mimo misu, teraz ma zavalila nostalgia pri spomienke na to, ako sme kedys´ (píšem s Hviezdoslavom otvoreným na kolenách) v Galícii v spoločnosti cudzincov, z ktorých nikto nehovoril po španielsky, dumali nad tým, čo vlastne slovo mirador znamená. Niekto tvrdil, že to je najkrajšie slovo v španielčine, iný zas, že to neznamená nič, len to má pekne znieť. To je blbosť, Mirador je rozhľadňa, alebo také dačo.)

Fajné taxíky, nie?

No dobre. Neďaleko (kolegovia religionisti ocenia) je taquería, čo sa volá 10 prikázaní. Tamojšie tacos sme neochutnali, neviem, či sú také božské, ako naznačuje názov.

Okrem Quebrady a nechutnej pláže (niektorí sa tam fakt kúpu! to je ako ísť sa kúpať do Černobylu podľa mňa…určite im už narástli šupiny na zadku) je v Acapulcu plno zatvorených hotelov a reštaurácií, pobudov (chirris sme vlastne v Mexiku videli iba tu, Bogota je v tomto smere oveľa horšia), z ktorých niektorí majú postieľku na pláži (to som nefotila, lepilo mi), nadmiera betónovej džungle a Parque Papagayo. Je to najväčšia zelená plocha v meste – na mape. Toto mesto je relikvia 70-tych rokov, samý betón, aj v parku Papagayo je betón, aj chodníčky, kam sa zmestí auto, aj bazény pre chuderky korytnačky a krokodíle sú vybetónované – majú tam (odpornú a depresívnu) zoo s nešťastnými zvieratami, ktoré trpia vysočizné teploty v krpatých kotercoch a voda v miskách sa im na slnku priam varí. Aha a ešte nefunkčnú lanovku tu majú.

Zvyšky lanovky

Toľko k mestu.

Do Acapulca sme sa dostali – ako inak – stopom. Vyrazili sme ráno z dediny Ixtapa (za návštevu tu stojí miestna Playa Linda a najmä ostrov neďaleko, kam sme my ísť nestihli), najbližšia benzínka bola niekoľko dedín ďaleko, takže sme najprv skoro zdochli šlapajúc po horúcej asfaltke (naša špecialita je vykotiť sa na cestu o dvanástej na obed) a napokon išli kus autobusom. Neďaleko letiska Zihuatenejo sa nám konečne pošťastilo. Bola to naša najlepšia jazda, s dvomi seňormi na ich hrkotajúcom náklaďáku – miestami som sa bála, že sa tomu urve stena a vysypeme sa na cestu, ale vydržalo to. Títo dvaja mali prejazdené celé Mexiko a zastavovali na miestach, odkiaľ bol najkrajší výhľad, aby sme sa mohli rozhliadnuť. Pozvali nás na obed a ešte boli sklamaní, že sme toho (na ich pomery) zjedli málo.

Bývali sme u učiteľa plávania, ktorý mal zároveň policajný výcvik, nepil pivo, neupratoval, miloval USA (všade mal vlajočky a sošky sochy slobody a k tomu výstrižky z novín o vlastných plaveckých úspechoch na stene, heh) a všeobecne sa o nás nezaujímal. Podľa mňa sme na jeho vkus boli príliš ošumelí. Aj tak sme sa u neho pripili (ľad v pive je nutnosť) a zatancovali si na kolumbijské salsa stariny.

V štáte Guerrero, kde sa Acapulco nachádza, sa tradične jedáva kukuričná polievka pozole. Druh kukurice sa volá maís peto a na polievku vám prihodia kuracie mäso a zelenú omáčku. Samozrejmosťou je tanier s oblohou – reďkovky a tortillas tostadas a bohviečo ešte. Pozole ale musíte vystriehnuť, lebo väčšinou ho varia len vo štvrtok. Toto sa volá jueves de pozole.

Okrem iného je Acapulco známe tým, že to je také opustené turistické miesto. Keby tam neboli drogové kartely, určite by sa to stalo ďalším hitom na buzzfeede. Ja som si spokojne fotila a F. na mňa zazeral, ale neprišlo mi to také čudné, až kým mi nepovedal, že sa bál, že na nás niekto skočí a kvôli drahému foťáku nás zachloští. Vidíte, keby mi bol býval povedal, iné nervy by som mala! Som si ušetrila 5 rokov života (dúfam). A vy sa tešte, lebo vďaka mne si môžete sediac doma na zadku cestovať prstom po mape.

Tuto čekujte zaprášené poháre v opustenej reštike:

P1030338

P1030340

Z Acapulca sme sa pobrali ďalej na miesto menom Marquelia, ale to už je iná story.

PS: Jéžiško, takmer som vám zabudla ukázať čiernu Panenku Máriu!

P1030352

Stray story seeker. Hungry hitchhiker. Wannabe polyglot. Aspiring travel writer. Currently bumming around in Turkey.
Follow me on my wonderful <3 social media – click on the orange icons below!

3 Comments

  1. vidis,keby je F.tlsty, ako tipani na fotke,mohol ta pri foteni zakryt aby ta nikto nevidel. Acapulco znie ako keby svoju slavu zazilo v 70tych rokoch a uz je za zenitom. som rada, ze si nedala fotky zoo,fakt mi trha srdce divat sa na tie utrapene stvorenia

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *